Hypokinéza, epidémia dneška - dá sa s ňou bojovať?

Mnoho ľudí ani len netuší aký je pohyb prospešný a potrebný pre zdravie.

Zverejnené 04.08.2020, 04:53
Zo štúdia fyzioterapie mi utkvel v pamäti jeden moment. Na vyučovaní nám vysvetľovali, že hypokinéza (nedostatok pohybu) je epidémiou dneška a vedie ku vzniku bolestí a zdravotných problémov. V tej dobe mi to prišlo absurdné a nepochopiteľné, ako môže niekto trpieť nedostatkom pohybu. S odstupom času vnímam tento fenomén a s ním súvisiace následky ako veľmi závažný a takmer neriešiteľný.

Autorom článku je PaedDr. Oliver Poór - pôsobí ako fyzioterapeut, tréner a lektor vo Fyzio centre Zdravo a Fit. Je autorom novej facebookovej skupiny s cieľom vzdelávať sa: Fyziotréning - vzdelanie pre fyzioterapeutov a trénerov. Je zakladateľom Zdravo a Fit - spoločnosti zameranej na vzdelávanie trénerov, fyzioterapeutov, organizáciu odborných kurzov a konferencií.

Prečo to vidím tak čierno?
Väčšina fyzioterapeutov alebo trénerov iba rezignovane zalomí rukami a konštatuje, že za všetko môže novodobý životný štýl. Stále sa niekam ponáhľame, nemáme čas, ovzdušie ani potraviny už nie sú to čo bývali a vlastne ani nemáme veľa príležitostí športovať. NESÚHLASÍM! Za súčasnú situáciu neviním životný štýl, ale hlúposť a ignoráciu jednotlivcov. Každý z nás sa môže slobodne rozhodnúť či pôjde po schodoch alebo výťahom. Či pôjde do práce peši, na bicykli alebo elektrickou kolobežkou, či autom. Nie je to tak dávno, čo sa mi ľudia čudovali, že chodím do práce na bicykli. Vraj to je nebezpečné. A dnes nikto nerieši či je jazda elektrickou kolobežkou bezpečnejšia ako na bicykli, alebo nie. Všimnite si však, že nepribudli dopravné prostriedky poháňané nami, ale elektrinou. Ďalej sa môžeme rozhodnúť kedy večer pôjdeme spať a kedy ráno vstaneme. Športovať viete nielen po práci ale mnoho ľudí ide spať o 1 – 2 hodiny skôr a zacvičí si ráno pred prácou. Pripravíte si jedlo do práce sami , alebo si radšej ponadávate, že v dennom menu nie je opäť nič zdravé? Takýchto rozhodnutí spravíte desiatky. Vaše rozhodnutia vychádzajú z Vašich potrieb a priorít. Za jednu z priorít považujem svoje zdravie a preto sa o neho starám. Veľa klientov s bolesťami chrbta mi hovorí, že ani netušili aký je pohyb prospešný a potrebný pre zdravie. Tento moment náhleho osvietenia považujem za úmyselnú selekciu nevyhovujúcich informácií, ktoré by ľudí nútili hýbať sa. Médiá sú plné článkov o tom prečo a ako cvičiť, to že sa nám nechce alebo že nám to dnes nevyhovuje je iba naše vlastné rozhodnutie.

Čo sa deje s našim telom keď ho nezaťažujeme?
Pravidelné a primerané zaťažovanie pohybového ako aj kardiovaskulárneho, či dýchacieho aparátu núti telo k adaptácii. Vytvára si energetické a funkčné rezervy, prestavuje jednotlivé komponenty tak, aby zvládali pravidelne sa opakujúcu záťaž. Vďaka tomu spevňujeme kosti, kĺby, svaly, posilňujeme srdce, zlepšujeme funkciu endokrinného aparátu, zbavujeme sa stresu a budujeme imunitu. Naše telo si zvyká nielen na záťaž vo forme cvičenia alebo športu.
Tieto rezervy dokáže využiť na to, aby lepšie zvládlo 8 hodín sedenia v práci, sťahovanie domácnosti, veľké jarné upratovanie, prácu na záhrade alebo zimnú lyžovačku. Ak pravidelne nešportujeme tak vedome nášmu telu odopierame podnety vďaka ktorým tak prosperuje. Výsledkom je strata aktívnej svalovej hmoty, náchylnosť na choroby, neschopnosť vyjsť 30 schodov bez zadýchania sa, priberanie a nadváha, neustála únava, zlý spánok a mnoho ďalšieho. Vďaka tomu je naše telo oslabené a sedenie v práci predstavuje záťaž na ktorú nie je pripravené. Chýbajúca svalová pevnosť (tonus) spôsobuje, že oslabené svaly nedokážu udržať chrbticu v správnych polohách a mnohé štruktúry ako (napríklad) platničky trpia. Zošikmenie medzistavcových plôch a sčítanie pôsobiacich síl tlačí na platničku. Vysúva ju smerom vzad, do strany alebo kombinovane podľa polohy nefyziologického sedu.

Creep fenomén
V tejto súvislosti nesmieme zabudnúť na creep fenomén. K nárastu deformácie utláčanej štruktúry dochádza aj keď je pôsobiaca sila stále rovnaká. Odniesť si z toho môžeme tri základné ponaučenia:
  1. Čím dlhšie budeme sedieť v nezmenenej nefyziologickej polohe, tým bude deformácia platničky väčšia.
  2. Pravidelným opakovaním tejto deformácie dôjde k poškodeniu štruktúry a jej komplikovanému hojeniu.
  3. Telo sa adaptuje na vzniknutý problém a zafixuje ho spaznom v snahe zabrániť ďalšiemu poškodeniu. To vedie ku vzniku creep fenoménu na susediacom segmente a ku vzniku kaskády ťažko riešiteľných problémov.

Ako vystúpiť zo začarovaného kruhu?
Riešenie by malo pozostávať z troch logických krokov.
  1. Odstránenie problému vďaka šikovným rukám fyzioterapeuta.
  2. Aktívny prístup klienta a pravidelné cvičenie, vďaka ktorému predíde návratu problému.
  3. Úprava návykov aby sa problém už neopakoval.

Túto šablónu všetci dôverne poznáme. Vieme, že je to ideálny scenár, vo väčšine problémov však nefunguje. Dôvod je jednoduchý. Ľudia nemajú záujem o pohyb a nevidia v ňom praktický význam. Počiatočná disciplína pri riešení problému rýchlo opadá. Vyžaduje si to modernejší, kreatívnejší a efektívnejší prístup. Práca a prostriedky ktoré použijeme by mali ľahko zapadať do životného štýlu nášho klienta. V zajtrajšom článku sa podelím o môj osvedčený postup, krok za krokom. Budem rád ak sa o ten svoj podelíte aj s ostatnými čitateľmi v diskusnej skupine Fyziotréning – vzdelanie pre fyzioterapeutov a trénerov.

Diskusia k článku

Podobné články