Keď to tréner prestrelí a fyzioterapeut podcení

Cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov môže byť náročná. Vnímanie rozdielov medzi nad/podprahovými a prahovými podnetmi Vám môže na nej pomôcť.

Zverejnené 30.11.2020, 23:07
Skôr než sa pustím do odporúčaní a uvediem príklady správnej korekcie intenzity podnetu, vymedzíme si tri pojmy s ktorými budeme ďalej pracovať. Po krátkom teoretickom úvode Vám predstavím príklad z praxe s ktorým sa môže stretnúť rovnako tréner ako aj fyzioterapeut. Následne pridám odporúčania a video s ukážkou cvičení. Želám príjemné čítanie.
 
  1. Prahový podnet – je stimul primeranej intenzity, ktorý dokáže vyvolať požadovanú zmenu. V prípade silového tréningu to môže byť únava svalov alebo zlyhanie – neschopnosť spraviť ďalšie opakovanie. V každom prípade však musí ísť o získanie želanej odozvy. Vo fyzioterapii môže byť prahovým podnetom aktivácia inhibovaného svalu a jeho zapojenie do požadovaného pohybu.
 
  1. Podprahový podnet – je stimul nedostatočnej intenzity. V prípade silového tréningu môže ísť o nedostatočný počet opakovaní. Hoci sa pocit únavy dostaví, nemusí dôjsť k požadovanému svalovému zlyhaniu. Vo fyzioterapii to môže byť situácia kedy potrebujeme aktivovať m. gluteus maximus (veľký sedací sval) do pohybového vzoru extenzie bedrového kĺbu. Pri cvičeniach ako „glute bridge“ v ľahu na zemi vieme pekne aktivovať tento sval. Avšak pri problematických pohyboch ako dvíhanie predmetov do zeme (analogicky drepy, mŕtvy ťah, stoj a predklon na jednej nohe) nám už jeho zapojenie chýba. Cvičenie „glute bridge“ je vzhľadom na problematický pohyb podprahové. Aby sme sa dostali na úroveň prahového podnetu a dokázali tak „opraviť“ problematický pohybový stereotyp, potrebujeme náročnejšie cvičenia a komplexnejšie riešenie problému.
 
  1. Nadprahový podnet – je stimul, ktorý prekročí požadovanú intenzitu. Pri silovom tréningu aj fyzioterapii môže ísť o použitie neprimeraných odporov, ktoré zapoja kompenzačné mechanizmy. Hoci dokážeme prekonať stanovený odpor, primárne využijeme synergistické svaly, ktoré majú (iba) dopomáhať agonistovi pohybu (primárne posilňovaný sval). Cvičením s neprimeranými nadprahovými odpormi môžeme dosiahnuť, že stimuly pre oslabené svaly budú v konečnom dôsledku podprahové! Prahovú hodnotu dosiahnu iba synergistické svaly, ktoré kompenzujú nedostatočnú silu oslabených svalov.

Príbeh z praxe - nadprahový podnet, ktorý viedol ku vzniku kompenzácie a bolesti. Uvediem čerstvý príklad z môjho nedávneho tréningu.

V stredu som bol na hokejbalovom tréningu. Hrali sme priateľský zápas, ktorý sa niesol vo vysokom tempe a bol plný intenzívnych súbojov. Tréning vyvolal požadované adaptačné mechanizmy v kardiovaskulárnom aparáte a športovej technike. Jednoducho povedané, bol to výborný kondičný tréning. Avšak bol nadprahový z pohľadu mojej bočnej stabilizácie. Preťažil som si m. quadratus lumborum (skratka QL) ktorého tonus sa zvýšil. V dôsledku sumácie (sčítavania množstva podnetov) sa stal hyperaktívnym (predráždeným). QL následne spôsobil reflexnú inhibíciu (útlm) m. iliacus čo sa prejavilo formou intenzívnej bolesti v oblasti slabiny. Hoci to nie je úplne typická šablóna svalovej dysbalancie môžete sa s ňou stretnúť najmä u hráčov športových hier (hokej, futbal, tenis...).

Keď to tréner prestrelí a fyzioterapeut podcení - hyperaktívny m. quadratus lumborum utlmil m. iliacus a spôsobil bolesť v oblasti slabiny.

Aby som sa zbavil čerstvého problému, zaviedol som do svojho fyziotréningu niekoľko drobných zmien. Hypertonický QL som uvoľnil pomocou elektroterapie a masážnej loptičky (trvanie prvej elektroterapie bolo 10 minút a 2 min masážna loptička). Následne som sa zameral na aktiváciu m. iliacus pomocou 3 opakovaní na každý sval. Hneď prvé uvoľnenie QL a aktivácia m. iliacus priniesli želanú úľavu a zmiernenie nepríjemnej bolesti. Za dve hodiny som zopakoval 1 min. uvoľnenie QL pomocou masážnej loptičky a zaradil po 5 opakovaní z každého cvičenia. Túto dávku som opakoval každé dve hodiny. Do 24 hodín som dosiahol úplný ústup bolesti.

Problém nebol v spomínanom zápase ale v podprahových všeobecných kondičných tréningoch.
Pri spätnom pohľade na moje všeobecné kondičné tréningy mimo ihriska som si všimol, že využívam málo cvičení, ktoré by ma nútili zapájať bočný stabilizačný reťazec. Robil som síce bočné planky, avšak ich nevýhodou je statický režim práce v relatívne ľahkých podmienkach. Ak by som iba celý deň sedel za PC a písal články, možno by mi to môjmu telu stačilo. Vzhľadom na to, že sa plánujem vrátiť k súťažnému hokejbalu, takéto cvičenie je pre mňa podprahové. Nedostatočná pripravenosť môjho QL a zvyšku bočného stabilizačného reťazca viedli k jeho preťaženiu na spomínanom priateľskom zápase. Zvýšil som objem cvičení so zapojením bočného stabilizačného reťazca. Už o 4 dni som hral prvý ligový zápas a užil som si ho úplne bez bolesti. Ak chcem fungovať bez bolesti aj naďalej, musím zmeniť celkový tréningový plán a pridať niektoré z nasledujúcich cvičení.

V úvode videa je uvoľnenie hyperaktívneho QL pomocou masážnej loptičky a aktivačné cvičenie na m. iliacus. Ďalšie cvičenia vo videu musím zaradiť do svojho tréningového plánu na zvýšenie funkčnej kapacity QL a predchádzaniu jeho preťaženiu v zápasoch.



Niekoľko slov na záver:
Správny výber intenzity cvičenia je alchýmiou každého šikovného trénera a fyzioterapeuta. Nie vždy vieme určiť kde končí fyzioterapia a kde začína tréning. Podľa mňa by sa mali prelínať a dopĺňať. Korekcie ktoré som spomenul pramenili z fyzioterapie, ale pre dosiahnutie celkového zlepšenie bolo najdôležitejšie zmeniť tréningový plán a zvýšiť objem zaťaženia v kondičnej príprave.
 
Často sa stretávam s tým, že fyzioterapeuti využívajú pri riešení problémov rekreačných športovcov podprahové podnety. Mali by si uvedomiť aká intenzita a objem záťaže vyvoláva ich problém.

U mňa to bola približne 60. minúta z 90 minútového tréningu v submaximálnej intenzite. Bočné planky ktorým som sa venoval dovtedy ma nedokázali pripraviť na takýto typ záťaže. Rovnako som sa mohol na spomínanom tréningu zamyslieť nad tým, či som pripravený dostatočne. Mohol som predĺžiť intervaly odpočinku, alebo ubrať z intenzity záťaže. Moje telo by tak malo viac priestoru regenerovať medzi intenzívnymi striedaniami. V zápale súperenia to však často nejde a preto je šport pre naše telo taký náročný. Napriek týmto úskaliam rekreačný šport prináša množstvo benefitov, ktoré prevýšia aj občasné bolesti pohybového aparátu.

Záverečné zhrnutie odporúčaní:
  1. Nebojte sa zaťažiť klientov a potrápiť ich v tréningu. Opustite jednoduché a „bezpečné“ nízke polohy. Využívajte viac cvičení v stoji, v labilných podmienkach a s použitím činiek.
  2. Pozor pri degeneratívnych a štrukturálnych zmenách, vyšší objem záťaže môže byť pre postihnuté kĺby nadprahový a viesť k treniu, bolesti a vzniku zápalu!
  3. Dynamicky pracujte s objemom zaťaženia. Myslite aj na ďalšie faktory ako rýchlosť regenerácie klienta, pracovný stres, iné formy preťaženia problematického segmentu (aktivity v dennom živote). Všetky takéto podnety predstavujú pre naše telo stres s ktorým sa musí vysporiadať. Sumácia stresových stimulov môže byť pre naše telo nadprahová a nemusí ju zvládnuť.
Autorom článku je PaedDr. Oliver Poór - pôsobí ako fyzioterapeut, tréner a lektor vo Fyzio centre Zdravo a Fit. Je autorom novej facebookovej skupiny s cieľom vzdelávať sa: Fyziotréning - vzdelanie pre fyzioterapeutov a trénerov. Je zakladateľom Zdravo a Fit - spoločnosti zameranej na vzdelávanie trénerov, fyzioterapeutov, organizáciu odborných kurzov a konferencií.

Zdroje k článku

  1. Video: youtube kanál Zdravo a Fit: https://www.youtube.com/channel/UCuhfi7EbBB6kIRNmyFT8Uuw
  2. Titulný obrázok je ilustračný - stiahnutý z databázy www.pexels.com
  3. Obrázok s anatómiou svalov som stiahol z facebookového príspevku https://www.facebook.com/PhysioOsteoBook/posts/1084390998563686 a má ilustračný charakter

Diskusia k článku

Podobné články