Lovci a zberači Hadza z Tanzánie

Dnes sa pozrieme na lovcov a zberačov z Tanzánie. Nabudúce na vplyv "westernizácie" u Aborigencov



Hadza sídlia v západnej Afrike v Tanzánii v blízkosti Lake Eyasi. Majú vlastný jazyk, ktorý sa nazýva Hadzane. Hadza sú jedným z mála spoločnosti, ktoré sa živia lovom zvierat a zbieraním plodín. Možno aj preto si vyslúžili pozornosť vedeckej komunity s tým, že sa jedná o „praveký“ štýl života. U Hadza je možné predpokladať, že sa živia výživou ktorá im je prirodzená.  Hadza lovia pomocou lukov a šípov v takzvanej „big game“. Šípy sú otrávené. Hadza vo „veľkej hre“ konzumujú mäso, vrátane orgánového ako napr. obličky, srdcia, jazyk.  Podľa Jonesa (1992) je veľmi náročne vyhodnotiť vekovú štruktúru obyvateľov Hadza, pretože chýbajú záznamy o narodení. Podľa Jonesa väčšina obyvateľov Hadza ani nepozná svoj vek, ani sa téme veku nevenuje prílišne veľa pozornosti. 

Pohybová aktivita lovcov a zberačov je samozrejme na vyššej úrovní ako v industrializovaných krajinách. Dostatočný pohyb je jednou z najprirodzenejších ľudských aktivít. Sedavý spôsob života môže byť jedným z mnoh faktorov ovplyvňujúcich vznik ochorení.  Pontzer et al. (2012) porovnávali pohybovú aktivitu oproti „westernizovaným“ krajinám, kde je prevalencia metabolického syndrómu na oveľa vyššej úrovni. Hadza boli viac aktívni a štíhli v porovnaní s „westernizovanou“ populáciou. Hodnoty telesného tuku boli tiež nižšie u lovcov a zberačov z kmeňu Hadza. Autori zároveň vyhodnocovali hodnotu PAL (physical activity levels). Hodnoty PAL vyjadrujú počet kalórii vynaložených za deň,  delených minimálnym počtom kalórii potrebných pre fungovanie tela (bazálny metabolizmus). Podľa Liebermana pokiaľ máte sedavé kancelárske zamestnanie hodnota vášho PAL bude 1,6. Pokiaľ by ste celý deň preležali bola by 1,2. Pokiaľ by ste sa venovali ťažkému tréningu tak by mohla byť 2,5 a vyššie. Muži Hadza mali hodnoty PAL of 2.26±0.48. Ženy Hadza mali hodnoty 1.78±0.30. Priemerný počet nachodených kilometrov u žien bol udávaný 5.8km (SD±1.7). Počet nachodených kilometrov u mužov bol udávaný 11.4km (SD±1.7).  Podľa Pontzera  tieto výsledky indikujú, že pohybová aktivita „tradičných“ spoločenstiev  môže ochraňovať pred vznikom obezity pri strave s vyšším kalorickým príjmom. 

Často sú Hadza prirovnávaní ku  Paleo diéte.  Paleo diéta je  jednou z najpopulárnejších diét. resp. aby som bol presnejší jedným z obľúbených výživových smerov.  Jednými glorifikovaná, druhými zosmiešňovaná. Pravda bude zrejme ako vo viacerých  problematikách niekde v strede.  Berbesque et al. (2011) poukázal na rozdielnosť  príjmu potravy medzi mužmi a ženami Hadza.  Muži konzumovali potravu menej často ako ženy. Tento fakt môže byť vysvetlený tým, že ženy trávia oveľa viac času v kempe ako muži. Muži trávia viac času lovom zvierat a zbieraním medu. Už len taká podstatná vec ako pohlavie má význam pri určovaní stravovania ľudí. Správna výživa nezáleží len od genotypu ale aj od fenotypu ľudí.  Podľa Berbesque majú ženy Hadza o 9% väčší podiel tuku ako muži a muži sú v priemere o 13% ťažší. Berbesque a Marlowe (2009)  poukázali na to, že aj preferencia výberu jedál je iná u mužov ako u žien. Ženy viac preferovali  bobuľovité ovocie a muži zas mäso.  Toto je jedna z ďalších problematík, ktorá poukazuje na jedinečnosť ale hlavne individuálnosť každého človeka. 

Známym zdrojom energie lovcov a zberačov z Tanzánie je med.  Získanie medu je pre Hadza náročné. Často musia liezť na vysoké stromy ako napr. baobaby a zvyšujú tým riziko zranenia a  pádu. Už len toto ilustruje to aký význam má konzumáciu medu pre nich. Med je považovaný za jednu z kalorický najbohatších  potravín na svete s hodnotou 3049-3680 kcal/kg (Marlow 2014). Med konzumujú aj zvieratá a to napríklad medvede (Ursus americanus), šimpanzy (Pan troglodytes), bonobo (Pan paniscus), gorily (Gorilla gorilla), orangutany (Pongo abelii and Pongo pygmaeus), mediary Mellivora capensis). Med  u lovcov a zberačov väčšinou zbierajú muži. Hadza získavajú med od siedmich rôznych druhov včiel. (Apis mellifera, Scutelata, Trigona rispolii, Trigona gribodoi, Trigona erythra, junodi, Lestrimellitta, Cubiceps, Trigona beccarii, Trigona denoiti). Podľa Marlowa et al. (2014) tvorí med 14% z celkového kalorického príjmu. 



Známou metodiku pri určovaní  zdravia populácie, ktorú rozoberal už samotný Weston Price je zdravie zubov.  Na zdraví chrupu vplýva veľa faktorov. Medzi hlavné faktory môžeme zaradiť stravovacie návyky, vplyv orálneho mikrobiómu, správnu biochémiu slín, dostatok mikronutrientov. Často je zhoršenie zdravého chrupu spájané s  „westernizáciou“ národov.   Z tohto pohľadu si zaujímavú štúdiu pripravili Crritenden et. al (2017).  Testovali celkom 75 obyvateľov. Počet obyvateľov Hadza sa uvádza okolo 1000.  Prieskumnú vzorku tvorilo 37 žien a 38 mužov (minimálny vek 18). Podľa autorov 25 ľudí z toho obývalo krovinaté časti.  25 ľudí obývalo dediny a 25 niečo medzi krovinatými časťami a dedinami.  A čo výsledky ?  89% ľudí  bolo klasifikovaných s maloklúziou.  74 ľudí málo prítomnu erupciu tretieho molárneho zubu.  61% málo skóre 3.  32% malo skóre 2 a iba 7% malo skóre 1.  73 ľudí málo prítomne známky poškodenia zubov. 45%  ľudí podľa autorov malo prítomné hrubé poškodenie.  48% mierne  a 7%  bolo bez poškodenia. 23 ľudí malo chýbajúci alebo zlomený zub. Podľa autorov 68% ľudí javilo známky periodontitídy v minulosti.  80% malo určitý stupeň periodontitídy v čase meranie.  Najprekvapivejším záverom a neočakávaným nálezom bolo, že muži ktorí obývali krovinaté časti Tanzánie mali najhoršie zdravie chrupu.  Autori zhoršenie zdravia chrupu dávajú aj do súvisí s nadmernou konzumáciou medu, ktorá je u žien nižšia a toto tvrdenie koreluje aj s relatívne lepším zdravím chrupu v ženskej populácii. Akurát nie je možné vyvodiť jednoznačný záver.  Názory o konzumácii medu na zdravie zubov sa rôznia. Podľa niektorých autorov môže konzumácia predstavovať benefit inhibíciou rastu kariogénnych baktérii. Podstatná bude zrejme aj dávka. Všetkého dobrého veľa škodí.  Podľa autorov kvapalný med obsahuje estery zabraňujúce demineralizácii, ktoré ale nemusia mať protektívny účinok pred nadmerným príjmom jednoduchých sacharidov. Autori dávajú zhoršené zdravie chrupu aj s užívaním marihuany,  čo je v podstate zaujímavé z toho pohľadu, že všade čítate o tom, že Hadza sú „nepoškvrnenou civilizáciou z dôb palea“. Tiež autori uvádzajú fajčenie tabaku od prvej polovice 20 storočia. V závere autori uvádzajú, že  orálne zdravie u Hadza nie je lepšie ako v agrikultúrnych spoločenstvách.

Pri analyzovaní kardiovaskulárnych markerov som narazil na štúdiu z roku 1978 od N. A. Barnicot et al. ktorí testovali 139 žien  a 166 mužov Hadza. Merali systolický a diastolický tlak. Priemerný tlak u mužov bol udávaný  115.6/74.3 mm/Hg a u žien  121/75.6 mm/Hg.  Hodnoty celkového cholesterolu boli určené u 169 mužov a 131 žien. Hodnoty boli porovnateľné medzi mužmi aj ženami. Najvyššia nameraná hodnota bola u 27 ročnej ženy a to 305mgm/100 ml. Tlak u tejto ženy bol tiež vyšší a to 150/85mm/Hg. Hodnoty cholesterolu podľa Barnicota et al. sú nízke oproti západnej Európe a Severnej Amerike. Na vyhodnotenie kardiovaskulárneho rizika a tiež na prevalenciu kardiovaskulárnych ochorení sú však potrebné pilotné štúdie. 

Schronn et al.  sa pokúsili vyhodnotiť fylogenetickú diverzitu  a produkciu metabolitov mikrobiómu u Hadza. Testovali  27 obyvateľov Hadza, ktorí boli porovnávaní so 16timi obyvateľmi z Bologne. Shronn et al. objavili výraznejšiu vysokú denzitu mikrobiómu  a porovnali ju so vzorkami z Talianska kde bola táto diverzita nižšia.  Zaujímavosťou je napríklad absencia bifidobaktérii u Hadza. Ďalej môžeme v mikrobióme Hadza objaviť  vyššiu prevalenciu baktérii ako Prevotella, Treponema a neklasifikované bakteroidy, ktoré podľa autorov štúdie môžu zvýšiť schopnosť trávenia vlákniny z rastlinných zdrojov.  Podstatnou  témou po zdravotnej stránke, ktorá je dôležitá aj z evolučného hľadiska sú koncové produkty metabolizmu mikrobiómu a to  SCFA (short-chain fatty acid). Vznikajú po bakteriálnej fermentácii. Medzi SCFA môžeme zaradiť acetát, butyrát, propionát, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu ako hlavný zdroj energie pre epiteliálne bunky. Ďalej zohrávajú úlohu pri imunitnej funkcii, kontrole proliferácie, ochrane proti patogénom. Podľa autorov je propionát prekurzorom pre pečeňovú glukoneogenézu. Vzorky z Talianska mali väčší obsah butyrátu, a vzorky Hadza zas propionátu. Podľa autorov toto môže byť vysvetlené absenciou baktérii produkujúcich butyrát u Hadza. Na druhej strane autori vyjadrujú, že nie je ľahké vyvodiť asociáciu medzi absenciou/prítomnosťou baktérii  a  tvorbov butyrátu.  Butyrát je produkovaný z diétnej vlákniny (samozrejme, sú možné aj iné mechanizmy ako napr. ketóza).  Podľa autorov môže poskytnúť  nutričnú podporu vo forme lipidov, pokiaľ  je ich sezónne nedostatok v potrave.  Autori v práci tiež vyjadrili veľmi zaujímavú myšlienku, že je nutné prehodnocovať normy o tom, či je niečo dobré alebo zlé, pretože všetko závisí od kontextu.



V roku 1970 Benet et. al testovali protilátky proti infekčným agens ako Plasmodium, Toxoplasma, Trypanosoma, Schistosoma, Entamoeba histolytica, Trichinella and filariae. Protilátky proti malárii boli objavené u 17tich zo 163. O rok neskôr Benet et al. testovali  protilátky proti malárii  u 234 jedincov z ktorých bolo pozitívnych 61. Protilátky proti toxoplazmóze boli testované u 171 jedincov. 132 bolo z toho pozitívnych (77,2%).  Protilátky proti trypanosomiasis boli objavené iba u jedného zo 334 testovaných.  Ďalej boli testované protilátky proti črevným parazitom v troch oblastiach Hadza:  Sukumuland,  západne osídlenie, nomádske skupiny. Protilátky proti Entamoeba boli prítomné v 72,9% prípadoch (Sukumuland), 51,7% prípadoch (západne osídlenie) a 17,1% prípadoch (nomádske skupiny).  Tieto parazity boli identifikované prítomnosťou cysty podľa Beneta. Entamoeba histolytica bola frekventovanejším nálezom v západnej časti Hadza (8%-9%) oproti Sukumulandu (2%-3%) a nomádskej časti (1,4%). Protilátky proti Endolimax nana boli objavené v 22% v Sukumulande, 5,7% v západných osídleniach a 8,7% v nomádskej časti ,  Ďalej boli detekované zdriedkavo: Iodamoeba biitschlii ,Chilomastix mesnili ,Giardia intestinalis ,Trichuris trichiura ,Hookworm, Taenia  Ascaris, Strongyloides stercoralis a Enterobius vermicularis. Prevalencia Trichuris trichiura bola o čosi vyššia. Protilátky proti trichinosis neboli u Hadza objavené.  Benet et. al ďalej testovali hodnoty hemoglobínu a hodnoty imunoglobulínov IgG, IgA, IgM. Iba pár ľudí podľa Beneta malo hodnoty hemoglobínu nižšie ako 10g na 100ml. Hodnoty IgG, IgA, IgM.  boli však u Hadza vyššie ako u Britských ľudí. Aj u Hadza môže platiť tkzv. hygienická hypotéza, ktorá hovorí,  že nedostatok expozície proti infekčným činiteľom v detstve, môže  zvyšovať riziko iných ochorení v neskoršom veku.  Avšak stále nemáme dostatok štúdii o prevalencii jednotlivých ochorení u Hadza. (pozn. vyhľadávané v databáze Pubmed,  Nature, PLOS ONE, Elsevier)

Deficit kvalitného spánku je ďalším rizikovým faktorom vzniku a rozvoja niektorých ochorení a chorôb. Existuje predpoklad, že naši predkovia týmto deficitom netrpeli. Práve preto sa pozornosť výskumníkov u Hadza zamerala aj týmto smerom. Samson et al. (2017) porovnával  dĺžku spánku Hadza s „westernizovanými“ krajinami. Hadza trávia spánkom v priemere  6,25 hodín. Podľa Samsona manželské páry spávajú na jednej posteli so svojimi potomkami. Úsvit dňa začína medzi 6:43 a 6:46 a slnko zachádza  približne o 19:00 (štúdia bola robená v období  21 júna a 11 februára).  Samson et al. testovali 33 obyvateľov Hadza (z toho 21 žien a 12 mužov.) Trvanie spánku bolo podľa autorov negatívne ovplyvnené zvýšenou aktivitou,  vekom, vystavovaniu svetla a mesačnou fázou. Pozitívne ovplyvnené bolo dĺžkou dňa a nočnou teplotou.  Autori spánok Hadza charakterizovali ako flexibilný, ktorý je  spojený so skorým ranným vstávaním a príležitostným denným spánkom. 

Luxwolda et all. (2012) testovali hladiny  25-hydroxyvitamínu D2 a D3 (25(OH)D) u 35 Masaaiov (o nich článok inokedy) a 25 obyvateľov Hadza. Tieto dva národy sú často vystavené dostatočnému množstvu slnečného žiarenia a je možné predpoklad optimálne hodnoty vitamínu D pre nich. Priemerná koncentrácia v krvi sa pohybovalo okolo 119 (od 58-167mmol/l) a 109 (od 71-171 mmol/l). Deficit vitamínu D môže byť asociovaný s celým spektrom rozličných ochorení.  Zaujímavý pohľad pripravil Krzycin et al. (2016).  Krzycin udáva, že koncentrácia vitamínu D sa u Hadza pohybuje okolo 110 nmol/L. Podľa Krzycina je táto hladina optimálnou pre ľudí a môže byť asociovaná s evolúciou človeka.  Krzycin et al. navrhujú, že aby bola dosiahnutá táto optimálna úroveň u ľudí, ktorí nie sú vystavení slnečnému žiareniu je potrebná suplementácia 2000IU na základe hodnôt u Hadza. Samozrejme je nutné poznamenať, že téma „optimálnych hodnôt“ je témou na celú konferenciu a daný údaj má len informatívny charakter. 


použité zdroje:

Honey, Hadza, hunter-gatherers, and human evolution, Journal of Human Evolution (2014), http://dx.doi.org/10.1016/j.jhevol.2014.03.006

Demography of the Hadza, an Increasing and High Density Population of Savanna Foragers NICHOLAS G. BLURTON JONES, LARS C. SMITH, JAMES F. OCONNELL, KRISTEN HAWKES. AND C.L. KAMUZORA AMERICAN JOURNAL OF PHYSICAL ANTHROPOLOGY 89:159-181 (1992)

AMERICAN JOURNAL OF HUMAN BIOLOGY 23:339–345 (2011)
J. COLETTE BERBESQUE,1* FRANK W. MARLOWE,2 AND ALYSSA N. CRITTENDEN3 Sex Differences in Hadza Eating Frequency by Food Type

Crittenden AN, Sorrentino J, Moonie SA, Peterson M, Mabulla A, Ungar PS (2017) Oral health in transition: The Hadza foragers of Tanzania. PLoS ONE 12(3): e0172197. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0172197

N. A. Barnicot, F. J. Bennett, J. C. Woodburn, T. R. E. Pilkington and A. AntonisSource: Human Biology, Vol. 44, No. 1 (February 1972), pp. 87-116Published by: Wayne State University PressStable URL: http://www.jstor.org/stable/41459776

Janusz W. Krzyścin ⁎, Jakub Guzikowski, Bonawentura Rajewska-Więch Optimal vitamin D3 daily intake of 2000 IU inferred from modeled solar exposure of ancestral humans in Northern Tanzania

Schnorr, S. L. et al. Gut microbiome of the Hadza hunter-gatherers. Nat. Commun. 5:3654 doi: 10.1038/ncomms4654 (2014)

Páčil sa Vám tento článok? Dajte mu Like!

Prečítajte si niektorý z našich najnovších článkov

Je bolesť pri cvičení a športe práca pre trénera alebo fyzioterapeuta?

Je vaše telo dostatočne pripravené na cvičenie a šport? Mnohokrát nie a to môže viesť ku vzniku bolestí. Pomôže Vám s nimi tréner alebo fyzioterapeut?

Hľadáme nového člena tímu - FYZIOTERAPEUTA

Pracujete ako fyzioterapeut a milujete svoju prácu? Chcete byť súčasťou skvelého tímu v peknom a novom zariadení?

MUDr Jiři Dostal- Laktát a jeho úloha v športovom tréningu

Aktuálne informácie o úlohe laktátu v športovom tréningu od MUDr. Dostála

Neutrálna stabilita a pohyb mimo nej

Čo je neutrálna stabilita a prečo sa netreba báť ísť pri pohybe i mimo ňu?

Diskusia k článku