Pima indiáni a trpká príchuť civilizácie

Prvá polovica článku o Pima indiánoch a o dôsledkoch "westernizácie" tohto národa


Pima indiáni sú populáciou, ktorá sídli v Arizone. Vynikajú najmä v prevalencii diabetu mellitus druhého typu, čo bolo aj dôvodom mnohých vedeckých prác s cieľom objasniť možnú patogenézu a faktory vedúce k vzniku tohto ochorenia. Podľa Boyceho a Swinburna (1993) zmena kompozície stravy, ktorú Pima indiáni konzumujú je jedným z hlavných determinantov vzniku diabetu mellitus druhého typu. Strava, ktorú Pima konzumujú sa v priebehu 100 rokov výrazne zmenila, čo pravdepodobne viedlo k výraznému zvýšeniu niektorých ochorení. Práve Boyce a Swinburn sa pokúsili porovnať diétne zmeny v rozpätí 100 rokov. Posledných 500 až 1000 rokov sa Pima indiáni živili ako farmári, lovci a zberači. Zložitý systém zavlažovania im dovolil produkovať plodiny ako pšenica, kukurica, fazuľa, tekvica. Lov zahŕňal lov jeleňov, vtákov, rýb. Zber zahŕňal lokálne ovocie a divú zeleninu. V roku 1880 podľa Boyceho však nastali zmeny, ktoré prinútili Pima indiánov zmeniť tradičný spôsob získavania potravy. Podľa Boyceho sa strava Pima indiánov pred 100 rokmi skladala z 70-80% sacharidov, 12-18% tuku a 12-18% proteínov. Samozrejme, podstatný je okrem percentuálneho zloženia aj celkový kalorický príjem. Boyce tiež tvrdí, že súčasná strava Pima indiánov pozostáva z 30% sacharidov, 50% tukov a 20% proteínov, avšak potrebnejšie by boli valídnejšie informácie. Najpresnejšou informáciou však zostáva, že samotná westernizácia Pima indiánov viedla k zvýšenej prevalencii jednotlivých ochorení. 

Autori od Price et al. (1993) však uvádzajú, že nárast obezity u Pima indiánov nastal až po druhej svetovej vojne. Price et al. analyzovali 2500 subjektov a zaznamenali výrazný nárast BMI po druhej svetovej vojne u Pima indiánov. Podľa autorov Pima indiáni mali len malý kontakt s „westernizovaným“ svetom pred druhou svetovou vojnou. Počas druhej svetovej vojny boli podľa Pricea Pima indiáni integrovaný do armády. Berstein uvádza, že Pima indiáni boli do vojska dobre prijatí a akceptovaní, avšak budúce spojenie s westernizovaným svetom nepredstavovalo pre Pima indiánov po zdravotnej stránke benefit, čo sa prejavilo aj zvýšením spomínaného BMI. 

O tom, že každému môže vyhovovať niečo iné z pohľadu stravovania niet pochýb. Obdobné rozdiely je možné pozorovať aj medzi populáciami. Autori od Johnson et al. (1977) sa pokúsili otestovať prevalenciu laktózovej malabsorpcie u 171 Pima indiánov (122 detí, 49 dospelých). Vo veku 3 až 4 rokov malo už 40% Pima indiánov prítomnú laktózovú intoleranciu. Zo 62 Pima indiánov, ktorí boli starší ako 4 roky až 95% malo prítomnú laktózovú intoleranciu. U 41 Pima indiánov, ktorí mali zmiešaný pôvod malo 61% prítomnú laktózovú intoleranciu. Prevalencia zároveň korelovala s európskymi predkami u Pima indiánov, u ktorých bola laktózová tolerancia relatívne lepšia. 

Na to, aká je dôležitá výživa pre Pima indiánov, sa snažila poukázať aj štúdia od Wiliamsa et al. (2001). Vzorku tvorilo 165 Pima indiánov vo veku od 18 do 74 rokov, ktorí nemali diabetes mellitus v čase robenia dotazníku. Subjekty boli testované v priebehu rokoch 1988 a 1999. Pima indiáni mali označiť svoju diétu ako „indian“, „anglo“ alebo „mix“. Indiánska diéta mala obsahovať potraviny ako tortily, chili, tacos, tamales, menudo, tradičné púštne jedlo, melóny, tekvice, strukoviny, pinto fazule. Anglo diéta mala reflektovať „westernizovaný“ spôsob stravovania. A ako dopadlo toto pozorovanie? 49 ľudí označilo ich diétu ako typ indian, 21 ako anglo a 95 mix. Krvný tlak, BMI a glukózová tolerancia boli podobné vo všetkých skupinách. Pohybová aktivita bola najvyššia v skupine indian a najnižšia v anglo, čo nie je ničím prekvapujúcim. Pima indiáni v anglo skupine mali vyššiu tendenciu vyvinúť diabetes mellitus ako v skupine indian. Riziko bolo o 2,9 vyššie v skupine anglo ako indián. Štúdia potvrdili, že westernizácia Pima indiánov predstavuje zvýšené riziko diabetu mellitus, avšak podľa môjho názoru, by bolo valídnejšie „skopírovať“ životný štýl a výživu Pima indiánov z evolučného hľadiska a pozorovať aký benefit to prinesie pre nich. Samozrejme, okrem zlej výživy sú aj iné faktory, ktoré môžu za zvýšený výskyt jednotlivých ochorení u Pima indiánov. Medzi tieto faktory patrí znížená pohybová aktivita. Na podobný jav sa pokúsili poukázať aj Fitzgerald et al. (1997), ktorí poukázali na to, že prílišne trávenie času pozeraním TV môže byť asociované s rozvojom obezity najmä kvôli hypoaktivite. Fitzgerald et al. poukázali na to, že zvýšenie pohybovej aktivity a zníženie času tráveného sedavým spôsobom by malo byť súčasťou intervenčných stratégii v prevencii a liečby obezity a ňou asociovaných komorbidít. 


Narastajúca prevalencia diabetu mellitus je závažným faktorom. Benet et al. sa v roku v 1971 pokúsili určiť prevalenciu diabetu mellitus u Pima Indiánov v Arizone. Pima indiánov vyšetrili pomocou glukózového tolerančného testu. Podľa autorov bolo vyšetrených 2491 Pima indiánov. Prevalencia diabetu mellitus bola 42% u 25 a viac ročných a 50% u 35 a viac ročných. Cieľom štúdie od Savage et al. (1979) bolo určiť prevalenciu diabetu mellitus u mladých Pima indiánov vo veku od 5 do 24 rokov. Vyšetrovali ich pomocou 75g orálneho glukózového tolerančného testu. Vyšetrených bolo 1712 mladých Pima indiánov. Autori taktiež potvrdili vysokú prevalenciu a incidenciu diabetes mellitus u mladých Pima indiánov. Alarmujúca je tiež prítomnosť diabetu mellitus u rodičov. Diabetes bol prítomný aspoň u jedného rodiča v 423 prípadoch a u dvoch v 57 z celkového počtu 943.

Zaujímavú analýzu si pripravili Weiss et al. (1994), ktorí sa pokúsili zistiť či hyperinzulinémia je asociovaná s nepravidelnosťou menštruačného cyklu a hyperandrogenémiou u Pima indiánov. Autori testoval 20 žien s hyperinzulinémiou a 20 s relatívne normálnou odpoveďou inzulínu u nediabetických Pima žien vo veku od 18 do 45 rokov. 50% hyperinzulinemických žien malo nepravidelný cyklus v porovnaní s kontrolnou skupinou. Sérové hladiny testosterónu a androstendiónu  boli podobné v obidvoch skupinách, avšak dehydroepiandrosterón sulfát bol nižší v skupine žien s hyperinzulinémiou. Ženy, ktoré mali nepravidelný cyklus mali vyšší testosterón ako tie, ktoré nemali. Asociácia obezity, hyperinzulinémie, nepravidelnosti menštruačného cyklu a vysokých hladín testosterónu, ktorá je popísaná pri syndróme polycystických ovárii platí tiež u žien Pima.

Na vplyv „westernizácie“ u Pima indiánov sa pokúsila poukázať aj štúdia od Esperza-Romera et al. (2015), ktorá niesla názov Maycoba project. Porovnávali v nej prevalenciu diabetes mellitus u Pima indiánov s ich susedmi, ktorí nemali Pima pôvod. Testovali prevalenciu diabetu mellitus, zhoršené hodnoty glukózovej tolerancie a hodnoty glukózy na lačno, a tiež obezity u Pima indiánov (n=359) v porovnaní s mexickými susedmi (n=251). Autori poukázali na to, že zmeny ako zhoršenie BMI, zhoršenie glukózovej tolerancie, zvýšenie prevalencie diabetu mellitus nastavajú vo väčšej miere s prechodom z tradičného spôsobu života na moderný spôsob života.  


Závažne komplikácie diabetu mellitus sa nevyhýbajú ani Pima indiánom. Jaiswal et al. (2016) sa vo svojej štúdii snažili poukázať aj na takéto prípady. Spolu testovali 79 Pima indiánov, ktorí mali diabetes druhého typu. Sledovali prítomnosť diabetickej neuropatie. 89% subjektov málo prítomnú diabetickú neuropatiu. Zároveň prevalencia diabetickej neuropatie korelovala s hmotnosťou ľudí. Toto číslo poukazuje akú hrozbu predstavuje diabetes mellitus pre domorodé národy, ktoré opustia svoj prirodzený spôsob života. Nelson et al. (2008) sa pokúsili zistiť prevalenciu diabetickej nefropatie u Pima indiánov. Nelson et al. uvádzajú, že BMI u Pima narástlo medzi rokmi 1965 a 2003 v priemere o 12% u mužov a o 19% u žien. S nárastom diabetu mellitus a hlavne nefropatii u Pima indiánov môžeme tiež pozorovať nárast proteinúrie. Medzi faktory ovplyvňujúce vznik nefropatii u Pima indiánov môžeme zaradiť: zle kontrolovaný diabetes mellitus, dĺžka trvania ochorenia, nedostatok terapeutických intervencii. Ďalšou nepríjemnou komplikáciou diabetu mellitus je retinopatia. Nagi et al. (1997) testovali 991 Pima indiánov s inzulín indepedentným diabetom (druhý typ) s kontrolnou vzorkou 288 bez diabetu mellitus. Neproliferatívna retinopatia bola prítomná v 11,2% prípadoch (19/169) už diagnostikovaného diabetu a v 8,3% (4/48) u novo diagnostikovaného diabetu. Prevalencia retinopatie u pacientov so zhoršenovou glukózovou toleranciou bola prítomná v 12% (8/68) prípadoch. Celkovo bola retinopatia prítomná v 375 (37.8%)  prípadoch a u 14 (5.2%) nediabetických pacientov. Vznik retinopatie bol asociovaný s trvaním diabetu, krvným tlakom, hladinou glukózy na lačno a albuminúriou. Proliferatívna retinopatia bola prítomná u 34 (2,7%) diabetikov a u nikoho z nediabetikov.

Pima indiánom sa nevyhýbajú ani iné ochorenia. Vysoká je aj prevalencia reumatoídnej artritídy. Podľa Del Puente et al. (1989) sa prevalencia reumatoídnej artritídy pohybuje okolo 5,3%. Incidencia sa pohybovala okolo 42,2 nových prípadov na 10 000 osôb za rok. Autori tiež poznamenali, že výskyt sa zväčšoval vekom.           
Niektorí autori poukazujú aj na zvýšený výskyt ankylozujúcej spondylitídy u amerických indiánov v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Ameriky. Calin et. al v roku 1977 poukázali na asociáciu histokompatibilného antigénu HLAB27 u Pima indiánov a sakroilitídy, ktorá bola nájdená u 20% náhodne vybratých Pima indiánov so sakroilitídou. Histokompatibilný antigén HLAB27 bol prítomný u 50% mužov v danej vzorke. Ale iba u 9% žien so sakroilitídou. Uveitída bola prítomná u 18% pacientov s prítomným histokompatibilným antigénom HLAB27 a u 5% pacientov bez neho. Asociácia medzi HLAB27 a sakroilitídou a uveitídou bola potvrdená u mužov ale nie u žien.            
Ďalším častým ochorením je Forestierová hyperostóza, ktoré je charakterizované postihnutím vertebrálnych spojení. Často je práve toto ochorenie asociované s diabetom mellitus. Relatívne vysokú prevalenciu môžeme tiež objaviť u Pima indiánov.

Pima indiánom sa nevyhýbajú ani ochorenia žlčníka. Na to poukázali už v roku 1967 Comess et al., ktorí testovali prevalenciu ochorení žlčníka u Pima indiánov. Vzorku tvorilo 575 Pima indiánov. Ochorenia žlčníka boli prítomné v neuveriteľných 109 prípadoch, z čoho 92 tvorili ženy. Pokiaľ sa porovnala daná populácia s populáciou z Framinghamu, tak Pima indiáni vykazovali vyššiu prevalenciu ochorení žlčníka. Westernizácia národov môže tiež predstavovať rizikový faktor vzniku žlčníkových ochorení. Podľa autorov tejto staršej štúdie je náročne vyhodnotiť diétne návyky u Pima indiánov. Podľa autorov starší Pima indiáni konzumujú viac tortíl, chili a fazúľ a mladší Pima indiáni konzumujú viac baleného jedla.

Ďalšie články o problematike:

ABORIGÉNI https://www.zdravoafit.sk/clanok/westernizacia-a-aborigeni
TSIMANE https://www.zdravoafit.sk/clanok/tsimane-a-nizky-vyskyt-aterosklerozy
KITAVA https://www.zdravoafit.sk/clanok/kitava-a-nizka-prevalencia-ochoreni-asociovanych-s-metabolickym-syndromom
HADZA https://www.zdravoafit.sk/clanok/lovci-a-zberaci-hadza-z-tanzanie

použité zdroje:
Leonard J. Comess, M.D., Peter H. Bennett, M.B., M.R.C.P., and Thomas A. Burch, M.D., M.P.H.§ Clinical Gallbladder Disease in Pima Indians — Its High Prevalence in Contrast to Framingham, Massachusetts N Engl J Med 1967; 277:894-898October 26, 1967DOI: 10.1056/NEJM196710262771702
Del Puente A1, Knowler WC, Pettitt DJ, Bennett PH. High incidence and prevalence of rheumatoid arthritis in Pima Indians.Am J Epidemiol. 1989 Jun;129(6):1170-8.

Boyce VL1, Swinburn BA. The traditional Pima Indian diet. Composition and adaptation for use in a dietary intervention study Diabetes Care. 1993 Jan;16(1):369-71.

Johnson JD, Simoons FJ, Hurwitz R, Grange A, Mitchell CH, Sinatra FR, Sunshine P, Robertson WV, Bennett PH, Kretchmer N. Lactose malabsorption among the Pima indians of Arizona. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/578795

Savage PJ, Bennett PH, Senter RG, Miller M. High prevalence of diabetes in young Pima Indians: evidence of phenotypic variation in a genetically isolated population. Diabetes. 1979 Oct;28(10):937-42.

Fitzgerald SJ1, Kriska AM, Pereira MA, de Courten MP. Associations among physical activity, television watching, and obesity in adult Pima Indians Med Sci Sports Exerc. 1997 Jul;29(7):910-5.

Calin A, Bennett PH, Jupiter J, Terasaki PI. HLA B27 and sacroiliitis in Pima Indians--association in males only. J Rheumatol Suppl. 1977;3:45-8.

Robert G. Nelson, MD, PhD, Meda E. Pavkov, MD, PhD, Robert L. Hanson, MD, MPH, and William C. Knowler, MD, DrPH Changing Course of Diabetic Nephropathy in the Pima Indians Diabetes Res Clin Pract. Author manuscript; available in PMC 2009 Nov 13.

Nagi DK1, Pettitt DJ, Bennett PH, Klein R, Knowler WC. Diabetic retinopathy assessed by fundus photography in Pima Indians with impaired glucose tolerance and NIDDM. Diabet Med. 1997 Jun;14(6):449-56.

Weiss DJ1, Charles MA, Dunaif A, Prior DE, Lillioja S, Knowler WC, Herman WH. Hyperinsulinemia is associated with menstrual irregularity and altered serum androgens in Pima Indian women.Metabolism. 1994 Jul;43(7):803-7.

Jaiswal M1, Fufaa GD2, Martin CL3, Pop-Busui R3, Nelson RG2, Feldman EL4. Burden of Diabetic Peripheral Neuropathy in Pima Indians With Type 2 Diabetes.

Páčil sa Vám tento článok? Dajte mu Like!

Prečítajte si niektorý z našich najnovších článkov

Výživa a prevencia 2019

Pozývame Vás na medzinárodnú konferenciu venovanú výžive a prevencii, ktorú spoluorganizujeme so Slovenskou asociáciou pre výživu a prevenciu. 

Je bolesť pri cvičení a športe práca pre trénera alebo fyzioterapeuta?

Je vaše telo dostatočne pripravené na cvičenie a šport? Mnohokrát nie a to môže viesť ku vzniku bolestí. Pomôže Vám s nimi tréner alebo fyzioterapeut?

Hľadáme nového člena tímu - FYZIOTERAPEUTA

Pracujete ako fyzioterapeut a milujete svoju prácu? Chcete byť súčasťou skvelého tímu v peknom a novom zariadení?

MUDr Jiři Dostal- Laktát a jeho úloha v športovom tréningu

Aktuálne informácie o úlohe laktátu v športovom tréningu od MUDr. Dostála

Diskusia k článku