Zranenia hamstringov

Článok o zraneniach hamstringov, O liečbe tohto zranenia ale aj o samotnej prevencii.


Hamstringy patria medzi biartrikulárne svaly. To znamená, že vykonávajú funkciu v dvoch kĺboch.  Funkcia hamstringov je extenzia v bedre a flexia v kolene.  Poranenie hamstringov je pomerné častým zraneným najmä pri športe.  Poranenie hamstringov sa často vyskytujú v bežeckých, skokanských, šprintérskych športoch.  Pomerne častým je poranenie aj vo futbale. Petersen et al. (2005) uvádzajú, že 12% až 16% zranení vo futbale obsiahnu práve hamstringy. Vysoká prevalencia zranenia hamstringov je taktiež v atletike (Malliaropoulos 2014).  Svoju úlohu môže zohrávať aj genetický základ jedincov. Boli objavené vyššie prevalencie  zranení u čiernej rasy a aborigéncov. Významnú úlohu v prevalencii poranení hamstringov zohráva aj fenotyp. Dĺžka zranenia hamstringov variuje od niekoľko  dní až po niekoľko mesiacov. Najčastejšie sa poranenia hamstringov stávajú pri decelerácii v extenzii.  Rizikové faktory vzniku poranenia môžeme definovať ako externé a interné. Medzi najznámejšie faktory patrí  nízka svalová sila hamstringov, nedostatočná rozcvička, prechádzajúce zranenie hamstringov.  Najčastejšie poranenia hamstringov postihujú  dlhú hlavu bicepsu femoris (Timmins et al. 2010). Kompletné ruptúry hamstringov sú často spojené s avulziou od tuber ischiadicum.

 
Podľa mechanizmu poranenia môžeme  rozdeliť (Petersen et al. 2005)
1.Priame- lacerácia, kontúzia
2.Nepriame- kompletné, nekompletné

Podľa závažnosti
 1. ľahké- minimálne poškodenie svalových vlákien spojené  s minimálnym alebo žiadnym      obmedzeným svalovej sily a rozsahu pohybu
2.Stredné – poškodenie svalových vlákien spojené so stratou svalovej sily a obmedzeným rozsahu pohybu
3. Ťažké- ruptúra svalových vlákien spojená s kompletnou stratou funkcie


Cieľom rehabilitácie je obnoviť poškodenú funkciu v čo najkratšom čase.  Rehabilitačná fáza je rozdelená na niekoľko časti.  Petersen et al. rozdeľujú rehabilitáciu na niekoľko fáz.

1.akútna fáza
Trvá 1-7 dní.  V tejto fáze  je dôležité udržanie správnej funkcie a rozsahu tak aby pohyb neprovokoval bolesť

2.subakútna fáza
Trvá od troch dní do troch mesiacov.  Táto fáza začína vtedy, keď sú typické známky zápalu ako opuch,  začervenanie, bolesť zmiznuté.  Častým typom cvičení v tejto fáze sú koncentrické cvičenia.  V tejto fáze je tiež dôležité dbať na správny rozsah pohybu, submaximálnu svalovú  izometrickú silu. V tejto fáze je možné doplniť aj kardiovaskulárne cvičenia ako plávanie, stacionárny bycikel.

3.fáza remodelácie
Trvá od jedného do šiestich týždňov. V tejto fáze je možné je zaradiť aj excentrické cvičenia Excentrické svalové cvičenia vyžadujú vyššie nároky  na svalovú silu ako koncentrické. Preto samotné načasovanie použitia excentrických cvičení javí významnú úlohu v samotnej rehabilitácii.

4.funkčná fáza
Táto fáza trvá od 2 víkendu do 6 mesiaca. Hlavným cieľom tejto fáze je návrat k športu bez väčšieho rizika re-ruptúry.  Je charakteristická zlepšením svalovej sily a flexibility na úrovni bežného atléta, ktorý absolvuje atletický program.

5.Fáza návratu
Predstavuje návrat k športovej aktivite a snahu predchádzať poraneniu

Samozrejme, presne ohraničenie nie je jednoduché a nie je ľahké diferencovať kedy a kto sa v ktorej fáze nachádza. Preto dané rozdelenie pôsobí len  orientačne.

Vzájomná koaktivácia svalov hamstringov.
M. biceps femoris a m.semitendinosus fungujú vo vzájomnej koaktivácii.  Zúčastňujú sa pri excentrickej kontrakcii vo švihovej fáze pohybu (Shuermans et al. 2014).    Táto vzájomná koaktivácia je determinovaná vzájomnou neurokordináciou.  M. Biceps femoris je predominantne aktivovaný v strednej častí švihového pohybu a m.semitendinosus je dominatne aktivovaný v terminálnej časti švihového pohybu.  Samotné narušenie intramuskulárnej a neuromuskulárnej koordinácie môže viesť k zvýšenému riziku vzniku poranenie hamstringov. Avšak samotný intramuskulárny synergicky pohybový vzor v kooperácii m.biceps femoris, m.semitendinosus, m.semimembranosus je málo preskúmanou problematikou.  Cieľom štúdie od Shuermans et al.  (2014) bolo preskúmať pohybové vzory hamstringov a zistiť ich asociáciu so zraneným hamstringov. Testovali celkovo 54 futbalistov, z ktorých polovica mala v minulosti zranenie hamstringov. Títo futbalisti bolo vyšetrení pomocou  mfMRI. U futbalistov, ktorí mali zranenie hamstringov bola zaznamenaná menšia ekonomika pohybového vzoru. U týchto futbalistov bola tiež zaznamenaná nižšia svalová sila počas excentrických cvičení. Podľa od Shuermans et al.  (2014) je  riziko poranenia hamstringov spojené s komplexitou a synergickosťou pohybového vzoru medzi m.biceps femoris  a m.semitendinosus. Samotná neuromuskulárna koordinácia pritom môže byť spojená s väčším zapojením m.biceps femoris. Táto je kompenzovaná nedostatočnou schopnosťou m.semitendinosis zapojiť sa do náročného výkonu pri športe.

MRI a sonografia.          
Narastajúca prevalencia akútnych zranení alebo aj chronických tendinopatii predstavuje diagnostické výzvy. Ako zobrazovacie metódy pri akútnom zranení hamstringov sa používajú sonografia a MRI. Cieľom štúdie od Connel et al. (2014) bolo zistiť čo má lepšiu validitu pri  diagnostike poranení hamstringov. Testovaných bolo 61 profesionálnych futbalistov so zranením hamstringov. Pacienti boli vyšetrení pomocou MRI a sonografie a výsledky boli navzájom porovnávane. Na začiatku  MRI bolo schopné detekovať abnormality v 42 (70.0%) prípadoch zatiaľ čo sonografia v 45 (75%)  prípadoch.  5 pacientov malo abnormality detekované na MRI, ktoré sa nenašli sonograficky a opačné 8 pacientov malo abnormality detekované na sonografe, ktoré nenašlo MRI.  Po 6 týždňoch MRI detekovalo 15 (35.7%) z 42 a sonografia  10 (22.2%). Podľa Connela et al. predstavovali obidva typy zobrazovacích metód valídnu metódu pri určení poranenia hamstringov, avšak podľa Connela by mala byť preferovaná sonografia vzhľadom na nízku cenu. MRI predstavuje podľa Connela výhodu pri zachytení  procesu hojenia.

viac na o diagnostike pomocou sonografie:
https://www.zdravoafit.sk/seminar-a-kurz/vyuzitie-diagnostickeho-ultrazvuku-v-rehabilitacii
 

Zranenie hamstringov a MRI.
Zmeny zranenia hamstringov na MRI sú konzistentné s poranením svalových vlákien s typickým prejavom ako edém a disrupcia svalových vlákien. Stále neexistuje jednoznačný konsenzus načasovania samotného MRI vyšetrenia po akútnom poranení hamstringov.  Cieľom štúdie od Wangensteen et al.  (2016) bolo popísať zmeny pri akútnom poranení hamstringov a zistiť optimálne časovanie vyšetrenia MRI po akútnom poranení hamstringov. Celkovo vyšetrenie absolvovalo 11 profesionálnych a rekreačných športovcov počas 7 dní a jeden počas piatich dní. Pacienti boli liečení štandardne  rehabilitáciou. V 7 prípadoch mali športovci poranenú dlhu hlavu bicepsu femoris.  4 mali zranenie v myotendinóznom proximálnom prechode.      
Po 7 dňoch neboli výrazne zmeny edému hamstringov (mierne) a boli podobné detekovateľné. Detekovatelnosť disrupcie svalových vlákien bola tiež podobná v prvom a siedmom dni.
Podľa Wangensteen et al.   je schopnosť detekcie MRI vyšetrenia v prvom týždni po akútnom poranení hamstringov podobná. Potrebné je však poznamenať aj významnú úlohu samotného klinického vyšetrenia.

The single leg hamstring bridge (SLHB)
The single leg hamstring bridge (SLHB) je test, ktorý môžeme použiť vo fyzioterapeutickej praxi.  Cieľom štúdie od Freckleton et al. (2014)  bolo zistiť, či  zníženie svalovej sily pri  single leg hamstring bridge je prediktívnym faktorom vzniku  budúceho poranenia hamstringov u amatérskych a poloprofesionálnych futbalistov.  Zaradených bolo celkom 482 futbalistov.  Oslabenie podľa single leg hamstring bridge (SLHB)  bolo predikujúcich faktorov vzniku poranenia hamstringov.              

Diagnostika proximálnej tendinopatie hamstringov.
Pod pojmom proximálna tendinopatia hamstringov rozumieme bolesť šľachy, ktorá je lokalizovaná v oblasti tuber ischiadicum. Pri diagnostike proximálnej tendinopatie hamstringov je možné využiť MRI vyšetrenie. Avšak, tendinopatie proximálnej časti hamstringov nájdeme aj v asymptomatickej populácii.  Tendinopatia proximálnej časti hamstringov môže napodobňovať iné patologické stavy ako syndróm m.piriformis, iritácia n.ischiadicus, ischiogluteálna burzitída alebo samotné  zranenie proximálnej časti hamstringov v zmysle prerušenie vlákien.  Pri diagnostike tendinopatie proximálnej časti šľachy hamstringov je možné využiť aj manuálne vyšetrenia.  Cieľom štúdie od Cacchio et al. (2012) bolo zistiť reliabilitu, validitu, špecifitu a senzitivitu  provokačných manévrov pre diagnostiku tendinopatie proximálnej časti hamstringov.  Vzorku tvorilo 92 športovcov, z ktorých 46 malo a 46 nemalo tendinopatiu proximálnej časti hamstringov.   V štúdii boli využité tri provokačné testy. Ako aktívny test bol použitý  Puranen-Orava test.  Ako pasívne testy boli použité bent-knee stretch (BK) a modifikovaný bent-knee stretch (MBK) test.   

Vyhodnotenie testu z pohľadu efektivity:

Puranen-Orava špecifita 82%, senzitivita 76%    
bent-knee stretch špecifita 87%, senzitivita 84%,            
modifikovaný bent-knee stretch špecifita 91%, senzitivita- 89% 

Podľa Cacchio et al. sú manuálne vyšetrenia valídne a spoľahlivé v diagnostike proximálnej časti tendinopatii hamstringov a môžu pomôcť fyzioterapeutom, fyziatrom a ortopédom identifikovať problémy proximálnej šľachy hamstringov, avšak najlepšiu validitu majú podľa Cacchio et al. v spojení s MRI.


Návrat k športovej aktivite        
Pri  športovej rehabilitácii pri poranení hamstringov je cieľom, čo najrýchlejší návrat ku športu.  Častým rizikom, ktorý je spojený s návratom k športu je opakovaná re-ruptúra hamstringov. Častou chybou po návrate k športu je  zníženie cvičení zameraných na zosilnenie šliach a svalov hamstringov. Opakované re-ruptúry hamstringov variujú od 14% do 63% (Wangensteen 2016). Charakterizovať tieto re-ruptúry sa pokúsili Wangensteen et al., ktorí skúmali lokalitu, rádiologické odlišnosti a čas týchto opakovaných zranení hamstringov.  Zahrnutých bolo 180 športovcov. Najčastejším zranením hamstringov bol m.biceps femoris. Z ktorého najviac postihnutou oblasťou bola dlhá hlava. 79% opakovaných zranení hamstringov bolo v tej istej lokalite ako predchádzajúce zranenie. Anatomicky bolo najcitlivejším miestom pre vznik poranenia hamstringov muskulotendinózny prechod.    
Návrat po zranení hamstringov variuje rôzne.  Zdroje udávajú návrat od 1 do 104 dní (Moen et al. 2015).  Dôležitý faktor, ktorý  tým pádom vzniká, je určiť testy, ktoré sú spojené s návratom k športu.  Pokúsili sa o to Moen et. al (2015), ktorí sa pokúsili zistiť prognostické faktory vedúce k návratu k športovej aktivite pri akútnom poranení hamstringov.           Do štúdie bolo zaradených 80 pacientov.  74% z toho bolo futbalistov,  16% hokejistov,  5% atlétov a ostatné športy (americký futbal, tenis, fitness).  Asociácia s návratom k športu bola spojená s passive straight leg raise testom. Asociácia návratu k športu nebola spojená s MRI vyšetrením.   Podľa Moen et al.  môže byť predikcia návratu k športovej aktivite založená na klinických parametroch.              
Na problematiku prediktívneho faktoru návratu k športu a zobrazeniami MRI sa zamerala štúdia od Wangensteen           et. al (2015).       Vzorku tvorilo 180 športovcov. Najviac zranení u týchto športovcov bolo na dlhej hlave bicepsu femoris a to 79,4%. M. Semimenbranosus bol poškodený v 17% prípadoch a m.semitendinosus 2,8%. Návrat po poranení varioval od 1 do 72 dní po poranení. Medzi klinické vyšetrenia, ktoré boli testované patrila vizuálna škála bolesti (VAS), typ športu (futbal vs. ostatné šport), typ zranenia (pri šprinte/bez šprintu), nutnosť prerušenia tréningu/pokračovanie 5min po zranení,  bolesť pri flexii trupu, bolesť pri aktívnej flexii v kolenom kĺbe, citlivosť hamstringov, bolesť pri dvihnutí vystretej nohy, bolesť pri pasívnej extenzii kolena, bolestivá rezistovaná flexia (90°), bolestivá rezistovaná extenzia (30°) a aktívny slumpov test.  Wangensteen et al. vzájomne porovnali predikciu návratu vyšetrenia MRI s klinickým vyšetrením.  Podľa Wangensteen et al. MRI neviedlo k pridanej informácii k návratu k športu oproti klinickému vyšetreniu.

              

Následky poranenia hamstringov
Zranenia hamstringov so sebou prinášajú logicky zmeny spojené s funkciou svalu.  Cieľom analýzy od Maniar et al. (2015) bolo zistiť efekt  predchádzajúceho zranenia na funkciu hamstringov z pohľadu svalovej sily a flexibility. Zahrnuté boli údaje z databáz ako PubMed, CINAHL, SPORTDiscus, Cochrane Library, Web of Science and EMBASE.  Celkovo bolo zahrnutých 898 ľudí  (802 mužov 96 žien) po zranení hamstringov.  Na diagnostiku boli využité metódy ako klinické vyšetrenie, dotazník, MRI a ultrazvuk. Koncentrické zníženie svalovej sily bolo zaznamenané v 60 stupňoch, avšak nie v 180 stupňoch  alebo 300 stupňoch.  Signifikantný deficit bol zaznamenaný pri znížený excentrickej svalovej sily.  Nižšia izometrická  svalová sila bola zaznamenaná obvykle do 7 dní od zranenia.  Dvihnutie  zranenej nohy taktiež vykazovalo obmedzenie oproti zdravej nohe. Po 40-50 tento rozdiel už nebol detekovaný. U niektorých pacientov prišlo k normalizácii aj skôr. Deficit koncentrickej  a excentrickej svalovej sily perzistoval aj po návrate k športovej aktivite, avšak tento rozdiel je možné ovplyvniť samotnými cvičeniami zameranými na zlepšenie špecifickej funkcie hamstringov.
Medzi rizikové faktory vzniku poranenia hamstringov  nepatrí len  predchádzajúce poranenie hamstringov ale aj iné patologické stavy ako osteitis pubis, poranenie lýtka, poranenie kolena. Podľa niektorých autorov zohráva významnú úlohu aj postavenie panvy a sakroiliakálneho kĺbu.               
Cieľom štúdie od Sole et al. (2011) bolo porovnať pohybový vzor gluteálnych svalov a hamstringov u ľudí so zranením hamstringov a bez zranenia hamstringov pri prechode double  leg stance a single leg stance.  Vzorku tvorilo 17 mužov s poranením hamstringov a 19 bez zranenia hamstringov. Aktivita bola vyhodnocovaná pomocou EMG.  U ľudí, ktorí mali predtým zranenie hamstringov boli nájdené evidentne zmeny  pomocou EMG.  Podľa Sole et al. tieto zmeny môžu byť asociované so zmenami neuromuskulárnej kontroly a propriocepcie a rehabilitačné cvičenia zamerané na správny pohybový vzor, agilitu a špecifické  funkcie svalu pre šport môžu predstavovať benefit v znížení reruptúr hamstringov. 

Fibróza tkaniva a návrat k športovej aktivite.
Po zranení hamstringov vzniká  jazvovité fibrotické tkanivo. Proces hojenia je spojený s degeneráciou, zápalom a reparáciou poškodeného tkaniva.  Počas nasledujúcich dní  začína regenerácia samotných myofibril.   Zformovanie jazvy predstavuje esenciálny komponent v hojení svalov.  Niektoré štúdie však poukazujú na perzistenciu fibrotického tkaniva po návrate k športu.  Cieľom štúdie od Reurink et al. (2015) bolo zistiť asociáciu medzi prítomnosťou fibrotického tkaniva a návratom k športu.  Fibróza bolo definovaná pomocou MRI. Charakterizovaná bola nízkou hustotou signálu oproti ostatným tkanivám.  Zahrnutých bolo 108 pacientov.  Abnormálne nízky signál na MRI bol zistený u 38% pacientov.  U atlétov, ktorí mali prítomnú fibrózu tkaniva sa opakované zranenie objavilo v 24%  prípadoch, avšak zranenie u tých, ktorí nemali prítomnú fibrózu tkaniva sa objavilo tiež v 24% prípadoch.  Podľa Reurink et al. (2015) prítomnosť fibrózneho tkaniva nebola spojená s väčším rizikom reruptúry.

 

Prevencia poranení hamstringov.          
Pre vysokú prevalenciu jednotlivých poranení hamstringov sa vedú rozsiahle diskusie o preventívnych možnostiach tohto zranenia.  Významnú úlohu v prevencii zohráva excentrická svalová sila a pomer svalovej sily medzi m.quadricepsom femoris a hamstringami.  Timmins et al. (2016) sa rozhodli spraviť analýzu dostupných údajov a pomenovať rizikové faktory, ktoré sú spojené s rizikom poranenia hamstringov pri športe. Okrem iného bolo  sledovaná aj samotná architektúra svalov pomocou ultrazvuku.  Do štúdie bolo zaradených 152 futbalistov.  Rizikové faktory u týchto futbalistov predstavovali slabú excentrická sila hamstringov a tiež skrátene fascikle dlhej hlavy bicepsu femoris.
Známym typom cvičenia pri ktorých je možné ovplyvniť excentrickú svalovú silu hamstringov sú excentrické cvičenia. Dôležité je však aj samotné načasovanie prevedenia excentrických cvičení. Chronické tendinopatie predstavujú iných druh patológie ako akútna ruptúra hamstringov.        
Cieľom meta-analýzy od Pas et al. (2015) bolo zhodnotiť efektivitu konzervatívnych intervencii pri liečbe poranení hamstringov.  Zahrnuté boli databázy ako PubMed, EMBASE, Web of Science, Cochrane, CINAHL and SPORTDiscus.  Medzi konzervatívne terapie, ktoré boli sledované patria progresívne silové cvičenia, stabilizačné cvičenia,  posilňovacie cvičenia, krvná plazma,  nesteoridné antiflogistika,  Meta-analýza potvrdila efektivitu progresívnych cvičení k urýchleniu návratu k športovej aktivite.  Efektivita nebola potvrdená pri liečbe krvnou plazmou.  Benefit bol potvrdený aj pri strečingu, avšak nie pri stabilizačných cvičeniach trupu. Avšak, tréning agility a stabilizácie trupu bol spojený s nižšiu prevalenciou samotných re-ruptúr.  Použitie nesteroidných antiflogistik viedlo k zníženiu bolesti a stuhnutosti. Benefit k urýchleniu návratu k športovej aktivite s využitím NSAID  je však stále podľa Pas et al. otázny.          
Známym cvikom pri prevencii  poranení hamstringov je nordic hamstring. Dôležitú  úlohu pri prevencii zohráva nielen správne svalové načasovanie ale aj samotná architektúra  a morfológia hamstringov.  Cieľom štúdie od Bourne et al. (2017) bolo zistiť efektivitu  nordic hamstringu na dlhú hlavu bicepsu. Táto štúdia bola longitudinálna a trvala 10 týždňov.  V porovnaní so základným vyšetrením sa predlžili fascikle dlhej hlavy bicepsu femoris. Podobné zmeny boli aj pri m.semitendinosus.  Rovnaké výsledky boli zaznamenané aj v skupine, ktorý robila cvik s názvom hip extension. Tento cvik mál zároveň aj lepší efekt na svalovú hypertrofiu dlhej hlavy bicepsu.              
Samotná efektivita nordic hamstringu môže byť rozdielna u mužov aj u žien. Cieľom štúdie od Sato et al. (2011) bolo porovnať výsledný efekt  preventívneho cvičenia nordic hamstring, ktorý mali robiť 3x týždenne po dobu 6 týždňov, na svalovú silu flexorov kolena.  Testovaciu skupinu tvorilo 10 mužov a 8 žien. Testovaní boli pomocou prístroja biodex pred a po intervencii.  Nárast excentrickej svalovej sily bol zaznamenaný v skupine mužov, avšak nie skupine žien.  Zmeny neboli zaznamenané v meraní koncentrickej a excentrickej svalovej sile u oboch pohlaví.            


 

Zapojenie hamstringov pri jednotlivých cvikoch

Zapojenie hamstringov je rozdielne pri jednotlivých cvikoch. Každý cvik si vyžaduje určitú neurogénnu odpoveď v podobe zapojenia svalu.  Cieľom  štúdie od Hegyi et al. (2018) bolo otestovať  jednotlivé zapojenie hamstringov pri rozdielnych cvikoch.  Testovali celkovo 19 amatérskych športovcov.  Cvikov bolo celkovo 9 a boli to tieto: 

Good morning (GM)      
unilateral Romanian deadlift (RDL)         
cable pendulum (CP)     
bent -knee bridge (BB)
45° hip extension (45HE)             
prone leg curl (PLC)       
slide leg curl (SLC)          
upright hip -extension conic -pulley (UHC)          
straight -knee bridge (SB)

Aktivita m.bicepsu femoris pri cvičeniach variovala od 17% do 54% pri excentrickej kontrakcii a od  32% do 83% pri koncetrickej aktivite svalu.  Aktivita m.semitendinosus variovala od 19% do 51% pri excentrickej kontrakcii  a od 33% do 85% pri koncetrickej svalovej reakcii. Najväčšia svalová aktivita m.biceps femoris oproti m.semitendinous bola zaznamenaná pri 45° hip extension (45HE).  Aktivita m.semitendinosus bola vyššia iba pri prone leg curl v excentrickej aj koncentrickej fáze.
Zároveň štúdia poukázala na to, že  intramuskulárna aktivita a proximálno-distálny pohybový vzor sú ovplyvniteľne cvičením a poznanie svalovej aktivity môže viesť k cielenejšiemu zostaveniu rehabilitačného plánu.

Rozcvičenie pred výkonom

Významnú úlohu v prevencii vzniknutia samotného poranenia hamstringov predstavuje  rozcvičenie. Rozcvičenie predstavuje základny faktor nabudenia svalu na nadchádzajúci výkon v podobe tréningu alebo zápasu. Pri rozcvičení je často využívaný strečing. Formy strečingu môžeme rozdeliť na statické a dynamické.  Obidva majú za cieľ zlepšiť flexibilitu a rozsah pohybu v jednotlivých kĺboch.  Cieľom štúdie od Kumar et Chakrabarty (2010) bolo porovnať efektivitu dynamického strečingu a statického strečingu. Testovaný 40 jedincov so zníženým rozsahom pohybu.  Po 6 týždňoch porovnali obidve skupiny medzi sebou a zistili, že dynamický alebo balistický strečing bol spojený s lepšou flexibilitou ako statický strečing, avšak podľa nich tento záver nie je možné globalizovať pre celú populáciu.

a ďalšie zaujímavé info o hamstringoch sa dozviete aj na konferencii v Bratislave v podaní renomovaného trénera PaedDr. Romana Švantnera

https://www.zdravoafit.sk/seminar-a-kurz/2-fyzio-sport-konferencia

Zdroje k článku

  1. Verrall GM
  2. Slavotinek JP
  3. Barnes PG
  4. et al. Clinical risk factors for hamstring muscle strain injury: a prospective study with correlation of injury by magnetic resonance imaging. Br J Sports Med 2001;35:435–9
  5. Connell Da
  6. Schneider-Kolsky ME
  7. Hoving JL
  8. et al. Longitudinal study comparing sonographic and MRI assessments of acute and healing hamstring injuries. AJR Am J Roentgenol 2004;183:975–84.
  9. Croisier J-L. Factors associated with recurrent hamstring injuries. Sports Med 2004;34:681–
  10. A comparative study of static stretching versus ballistic stretching on the flexibility of the hamstring muscles of athletes C K Kishore Kumar1
  11. https://bjsm.bmj.com/content/44/Suppl_1/i16.2
  12. Short biceps femoris fascicles and eccentric knee flexor weakness increase the risk of hamstringinjury in

Páčil sa Vám tento článok? Dajte mu Like!

Prečítajte si niektorý z našich najnovších článkov

Neutrálna stabilita a pohyb mimo nej

Čo je neutrálna stabilita a prečo sa netreba báť ísť pri pohybe i mimo ňu?

Ako sa zrodila nová terapeutická vazelína

Prečo som sa rozhodol si vytvoriť vlastnú vazelínu? V čom bude iná, aké bude jej využitie a s kým spolupracujem na produkte?

Ako jednoducho pri výpade zvýšiť aktivitu Gluteus Medius?

Mám rád tento typ štúdií, kde je úplne jasné, čo z danej štúdie vychádza a dá sa to jednoducho použiť do praxe.

Diskusia k článku